100 metrov od zlatnictva

100 metrov od zlatnictva, cez cestu od stankov s ovocim, sa rovno za obchodikom so sladkostami nachadza slam.

Ked si pri nom dennodenne kupujeme ovocie, pripada nam na ulici ako nepovsimnuty kontrast. Na zaciatku studna, potom nahustene utle domy s prikrcenymi zenami. Na strechach zo slamy a bananovych listov sa susia z lacnych latok usite pestrofarebne sari. Jedna z tychto budov je skola, ktora sluzi aj ako chram. Ucime tu pondelky, utorky a stvrtky. Najprv vsak treba pozhanat z ulice pracujucimi rodicmi opustene deti. Su vo veku od 3-8. Do “skoly” vchadzaju povyzliekane s roztrhanymi ruksakmi alebo bez, niektore maju pisacie tabule alebo zosity. Mavaju nam, podavaju ruky, usmievaju sa. Tmava skola pozostava zo styroch stien. Je v nej prach a neznesitelne teplo. Ziadne lavice, len jedna tabula, jeden hinduisticky vyzdobeny boh. Napriek tomu su deti v skole stastne a ked im pustime hudbu s radostou predvadzaju svoje tanecne zdatnosti.

Dolezite bolo oboznamit neuvedomelych rodicov o potrebe vzdelania ich deti, ktore kvoli socialnej situacii do skoly nechodili. Shishu Kushi skola v slame funguje uz 2 roky. Bola zalozena JRP na zaklade financii, ktore sa podarilo na nu ziskat. Skola je postavena na dobrovolnikoch (momentalne sa pod tym mysli my dve spolu s nasim mentorom) a jednej ucitelke, ktora je platena 15 eur na mesiac. Vlada tieto skoly nepodporuje.

Niektorym ziakom sa neskor podari dostat do hosting school. Do jednej hosting school podporovanou JRP chodime v utorky a stvrtky po obede. Nahrnu sa okolo nas vysmiati studenti so zaujmom spoznat nas. Pretlacaju jeden cez druheho svoje ruky cakajuce na nas dotyk. Skola pozostava zo styroch tried, 6.-9. rocnik. Murovane triedy bez zastrciek su vybavene drevenymi lavicami a tabulami s kriedou. Dievcata na jednej strane triedy, chlapci na druhej. Den zacinaju modlitbou v dvoch radoch rozdelenych taktiez podla pohlavia. Jeden student z kazdej triedy zatial v prachu zamata triedu.

Pred dvomi tyzdnami sme tu spolu s JRP zorganizovali sutaz. Studenti si mohli vybrat medzi kvizom, kreslenim, tancovanim, ci spievanim. Obcas sme sa usilovali utisit vyrusujucich ziakov a ked studenti cez tanecnu sutaz povzbudzovali svojich spoluziakov razne zakrocil aj namrzeny riaditel. Sutaz bola plna okuzlujucich samonaucenych vystupenii. Skoncila sa spolocnym roztatarenym tancovanim, fotenim, vrucnymi objatiami a bozkami na lice.

100 metrov od hosting school, cez cestu od stanku s gup chupom sa nachadza sukromna skola…